Pre väčšinu ľudí je zapaľovanie ohňa v peci a jej následné vyhriate veľkou neznámou a počiatočným strašiakom Preto som sa rozhodol spísať sériu jednoduchých krokov, vďaka ktorým sa stane tento proces hračkou! Túto príručku odporúčam najmä pre začiatočníkov, ktorí doteraz nemali vlastnú pec a skúsenosti so zakladaním ohňa.
Musím sa priznať, spočiatku som mal aj ja ťažkosti s vyhriatím pece, ale postupne som prišiel na niekoľko praktických rád, ktoré môžu v značnej miere uľahčiť aj Vašu prácu.
Môžeme začať?
Na zapálenie ohňa je vhodné iba suché drevo s menším obsahom vlhkosti ako 20%. Drevo s väčším obsahom vlhkosti nie je vhodné na použitie, nakoľko veľmi zle horí, má menšiu výhrevnosť a vzniknutá vodná para môže negatívne pôsobiť na materiál pece, nakoľko sa sadza ukladá v komíne. Spaľovaním takéhoto dreva vznikajú aj škodlivé látky, ktoré poškodzujú životné prostredie. Správne vysušené drevo s 10% vlhkosti má dvakrát väčšiu výhrevnosť ako drevo s 50% vlhkosti. Za dobre vysušené drevo sa považuje to, ktoré sa sušilo najmenej dva roky. Sušenie by malo prebiehať na dobre vetranom mieste chránenom pred vlhkosťou. V pivnici sa odporúča drevo skladovať iba v prípade ak je už vysušené, zle vetraná miestnosť totiž môže zapríčiniť vznik plesní a stratu jeho kvality. Musíme brať do úvahy aj to, že vlhkosť vonku skladovaného dreva sa môže meniť priamo úmerne s vlhkosťou počasia.
Neodporúča sa používať drevo: impregnované, laminované s umelou hmotou, farbené, orechové alebo bazové. Na zapálenie dreva je ideálne použiť čistý alebo novinový papier (na ktorom je použité iba malé množstvo tlačiarenskej farby na báze vody), letáky sa pre zlú horľavosť neodporúčajú vôbec. Vhodný papier pokrčíme, následne naň ukladáme tenké triesky a suché konáre, z ktorých vytvoríme základ pri „ústach“ pece. Pri zakladaní ohňa sa treba vyvarovať použitiu syntetických látok so zápachom vykurovacieho oleja (väčšinou bielej farby), ich zloženie je totiž väčšinou prinajmenšom pochybné, plné chemikálií škodlivých pre naše zdravie aj pre našu pec (týmto produktom sa odporúčam vyhýbať aj počas grilovačky). Oheň zapálime, jeho horľavosť však môže ovplyvňovať počasie (počas daždivého a hmlistého dňa môže jeho zapálenie spôsobiť nemalé ťažkosti).
Musíme si dávať pozor ak je súčasťou našej pece aj teplomer, nakoľko senzor na jeho konci je kalibrovaný iba do teploty 500 stupňov, ale pri počiatočnom horení môže teplota v našej peci dosiahnuť až 800 – 900 stupňov! Pre prevenciu jeho znehodnotenia preto odporúčame teplomer pri zapaľovaní vytiahnuť, alebo úplne z pece odstrániť.
Po tom, čo sa náš oheň prebudí k životu, prikladáme aj hrubšie drevá. Dôležité však je, aby sme pri vykurovaní pece použili tenšie drevá (alebo iný materiál napr. slamu, kôrovie atď.), ktoré dopomôže k vytvoreniu väčšieho plameňa a rozpáleniu stien pece. Ak už oheň dobre horí, tak sa ohnisko môže kutáčom presunúť hlbšie, cca na jednu stranu do stredu pece. Plameň vždy vyhrieva opačnú stranu, nie tú kde je ohnisko. Náš oheň je správny, ak plamene oblizujú klenbu priestoru určeného na pečenie. Po vyhriatí jednej strany (30 – 35 minút) presuniem ohnisko na opačnú stranu, zabezpečujúc tak optimálne vyhriatie oboch strán (tento proces zopakujem pri každom prikladaní dreva). Ak nechceme aby sadza príliš skoro začiernila „ústa“ pece, musíme s prikladaním vždy počkať kým predošlá várka dreva zhorí úplne až na pahrebu a vyvarovať sa aj otváraniu dvierok počas horenia. Síce mojím mottom je, že pec je nádherná ak je na nej vidieť znaky použitia, ale s týmto procesom sa nemusíme ponáhľať, počas rokov postupne nadobudne svoj šmrnc.
Musíme si dávať pozor, aby vyhriatie pece prebiehalo pomaly, postupne a šetrne (ja zvyknem prikladať 3 – 4x jednu plnú náruč štiepaného dreva, príliš silné a veľké plamene môžu poškodiť steny pece a viesť k ich popraskaniu. Pekelný oheň na správne pracovanie pece však, samozrejme, nemôžeme dosiahnuť iba konárikmi. Po dokončení vyhrievacieho procesu majú byť steny pece krásne svetlé, nie úplne čierne a zanesené sadzou. Nasledujúcim krokom je rovnomerné rozmiestnenie pahreby, zatvorenie dvierok a komína (cca na 90 %). Majitelia pecí s dvojitými dverami nechajú vnútorné dvierka ešte trocha pootvorené, aby sa plyny z pahreby vedeli rozptýliť mimo pec. Pol hodiny necháme takto pec oddychovať, aby sme získali rovnomernú teplotu na každej strane. Po tomto procese (podľa toho aké jedlo budeme pripravovať), vytiahneme čiastočne alebo úplne pahrebu do popolnice. Pri pečení pizze a mäsa v celku zvyšnú pahrebu presunieme k okrajom. Ak chceme piecť rovno na ploche pece, tak mokrou handričkou môžeme utrieť podlahu pece.
V tomto stave už môžeme vsunúť teplomer a sledovať vhodnú teplotu na prípravu pizze alebo podplamenníka. Musíme si však dávať pozor, aj počas krátkych dvoch minút sa dokáže tenké cesto pripáliť. Aj pred pečením chlebíka sa musíme uistiť o vyžadovanej teplote pece, zaručeným spôsobom našich predkov bolo nasypanie trocha múky do pece. Ak múka pekne zhnedla, tak sa mohlo začať s pečením, ak však veľmi rýchlo sčernela a spálila sa, tak na dosiahnutie ideálnej teploty (230 – 240 stupňov) ešte pootvorili dvierka pece a jeho steny pokropili vodou. Hoci bola potreba tohto úkonu nahradená teplomerom, ja „skúšku múkou“ vykonávam dodnes. Síce čas a spôsob vyhrievania do značnej miery závisí od typu, vnútorných rozmerov a hrúbky stien pece, ale opísaný postup sa dá univerzálne aplikovať pre väčšinu z nich.
Prajem Vám príjemné vypekanie a čo najchutnejšie jedlá z pece!
Ak vyplníte náš dotazník a pošlete nám ho so svojimi požiadavkami na záhradnú kuchyňu, naši pracovníci vám rýchlo vypracujú približnú cenovú ponuku.